Sborník prekladov o teórii informácie a jazykovede

Ján Horecký

[Kronika]

(pdf)

Сборник переводов о теории информации и языкознании / Recueil des traductions concernant la théorie de l’information et la linguistique

Ako prvý z radu sborníkov o kybernetike a hraničných odboroch vyšiel sborník prekladov Teorie informace a jazykověda (NČSAV, Praha 1964, s. 349). Jeho cieľom — podobne ako cieľom všetkých prekladov tohto druhu — je jednak informovať našich jazykovedcov o základných problémoch aplikácie kybernetických metód na výskum jazyka, jednak dávať podnety pre samostatné bádanie.

Prvému cieľu slúžia predovšetkým prehľadné štúdie Dobrušina, Platha i Ivanova a Šaumiana o všeobecných otázkách matematickej jazykovedy, zahrnuté v prvej kapitole. Šírkou vyniká najmä prehľad W. Platha, doložený výberovou bibliografiou.

Ale aj štúdie v ďalších dvoch okruhoch (Teória informácie a jazyková komunikácia, Otázky štylistiky a básnického jazyka) sa týkajú základnej problematiky. Treba však dodať, že niektoré majú už iba historický charakter. Vidieť to aj na údajoch o ich publikovaní. Tak Shannonova štúdia o predikcii a entropii tlačenej angličtiny bola uverejnená r. 1951, štúdia o logickom opise jazykov od Cherryho, Halleho a Jakobsona r. 1953. Podobne aj štúdia o sémantickej informácii od Bar-Hillela a Carnapa r. 1953. Ostatne, tento starší pôvod sa veľmi dobre kompenzuje poznámkami prekladateľa a uvádzaním údajov o novších štúdiách. Táto poznámka, pravda, nemá podceňovať hodnotu uvedených štúdií ani popierať vhodnosť ich zaradenia do sborníka. Má skôr upozorniť na nepriaznivé okolnosti, ktoré u nás spôsobili takéto meškanie.

Druhému cieľu — dávať podnety pre ďalší výskum — najlepšie slúžia štúdie o sémantickej informácii Bar-Hillela a Carnapa, ďalej Mackaya a štúdie o štylistike (Žinkina, Rifatterra, Carrolla a Osgooda), a to predovšetkým preto, že sa dotýkajú viac vlastných jazykovedných pro[175]blémov než napr. úvahy o entropii a že v týchto oblastiach ešte nemáme definitívnejšie závery ani o jednotlivostiach.

Štúdie zahrnuté v kapitole o automatickom spracovaní jazykových informácií (Garvina a Lamba) majú čisto informatívny charakter. Namiesto nich by bolo účelnejšie zaradiť základné štúdie o generatívnej gramatike a o iných typoch gramatík.

Redaktor sborníka L. Doležel právom zdôrazňuje dosah preložených statí aj pre ustaľovanie terminológie matematickej jazykovedy. No práve z hľadiska terminológie by bolo azda užitočné sústavne upozorňovať na rozdiely v používanej terminológii (napr. na rozdiely v terminológii dištinktívnych príznakov u Jakobsona a Šaumiana).

Zaujímavé nedopatrenie sa stalo v preklade štúdie V. V. Ivanova a S. K. Šaumiana. Na s. 57 sa hovorí, že vokálnosť je akustický rys, ktorý odlišuje zadopodnebné spoluhlásky (typu k, g) od predopodnebných (typu p, d) … Zrejme tu je reč o kompaktnosti, no táto chyba je aj v origináli, v sb. Kibernetika na službu komunizmu, s. 221.

Slovo a slovesnost, ročník 27 (1966), číslo 2, s. 174-175

Předchozí Svatava Komrsková: Sborník prací o lingvistické metodě

Následující A. Lebeděvová, Ludmila Uhlířová: Lingvistické dějiny strojového překladu