K otázke striedania kódov (maďarského a slovenského jazyka) v komunite Maďarov na Slovensku

István Lanstyák

[Články]

(pdf)

On the code-switching of Hungarians in Slovakia

	Motto:
	„Annyira összefonódott a két nyelv, hogy
	már kamionnal se lehetne széthúzni.“
	(Tieto dva jazyky sa natoľko poprepletali,
	že by ich ani kamiónom nebolo možné roztiahnuť.)[1]

 

1. Úvod

Vo svojom príspevku[2] budem na základe empirických výskumov i vlastných nesystematických pozorovaní hovoriť o striedaní kódov v komunite Maďarov na Slovensku, o jave, ktorý je snáď najvýraznejším, najnápadnejším prejavom dvojjazyčnosti živých rečových prejavov. Na začiatku v krátkosti charakterizujem striedanie kódov a zmienim sa o jeho výskume. Potom budem hovoriť o dvoch základných typoch striedania kódov: o transfere a o prepnutí/prepínaní bázového jazyka. Tiež sa dotknem otázky signalizácie transferu, resp. prepnutia. V hlavnej časti svojho príspevku poukážem na niektoré z najdôležitejších príčin a funkcií striedania kódov, resp. cieľov, ktoré hovoriaci touto komunikačnou stratégiou v niektorých prípadoch sledujú. Na záver sa vyjadrím k otázke postojov rozličných skupín hovoriacich v rámci komunity Maďarov na Slovensku k striedaniu kódov.

 

2. Striedanie kódov a jeho výskum

Striedanie kódov (code-switching) býva v literatúre definované ako striedavé používanie dvoch jazykov alebo dvoch variet jedného jazyka v rámci jediného rečového prejavu (viď napr. Grosjean, 1982, s. 145; Heller, 1988a, s. 1; Poplack, 1988, s. 238; Scotton, 1993, s. 1). Zúčastnené kódy si na segmentálnej rovine do určitej miery zachovávajú svoje fonetické odlišnosti, avšak zo syntaktického, sémantického, a sčasti aj z prozodického hľadiska tvoria viac-menej jednu jednotku (Scotton, 1988, s. 157; 1993, s. 1–2; Romaine, 1989, s. 111).

Táto definícia sa vzťahuje skôr na jeden z typov striedania kódov, na prepínanie bázového jazyka. Za striedanie kódov sa však považujú i prípady, keď nastáva iba jediné prepnutie do druhého jazyka a nedochádza k návratu do pôvodného jazyka, alebo i prípady, keď hovoriaci použije jediné slovo z druhého jazyka, pričom sa jazyk kon[2]verzácie vôbec nemení. Preto možno striedanie kódov charakterizovať širšie, všeobecnejšie ako spôsob komunikácie, pri ktorom hrá v rámci jedného rečového prejavu aktívnu rolu viac ako jeden kód. Kódmi môžu byť tak samostatné jazyky, ako aj jazykové variety v rámci jediného jazyka; v tomto príspevku však bude reč iba o striedaní jazykov, a to maďarského a slovenského. Prívlastok „aktívny“ je potrebný preto, aby sa použitie jediného slova z druhého jazyka cestou transferu dalo odlíšiť od výpožičky, pri ktorej už pôvodný jazyk nemá aktívnu úlohu (viď nižšie).

Otázka striedania kódov je nerozlučne spätá s problémom výberu kódu; v interakcii výber kódu striedaniu predchádza (por. Grosjean, 1982, s. 145). Výber a striedanie kódov nie sú javy chaotické, ale systémové, podliehajúce sociolingvistickým – a striedanie kódov i jazykovým – zákonitostiam. Schopnosť striedať kódy je organickou súčasťou jazykovej kompetencie dvoj- a viacjazyčných hovoriacich (Halmari, 1993, s. 1044).

Striedanie kódov – podobne ako ich výber – je javom spoločensky a kultúrne motivovaným (okrem toho má aj dôležité psychologické komponenty). Dvojjazyčné spoločenstvá sa vo veľkej miere odlišujú podľa toho, ktoré typy striedania kódov praktizujú a aká je ich frekvencia, resp. aké postoje k nim hovoriaci zaujímajú (viď Gal, 1987). Keďže komunita Maďarov na Slovensku je pomerne početná[3] a tak i rozvrstvená, je pochopiteľné, že spôsob výberu a striedania kódov je v jednotlivých spoločenských skupinách dosť odlišný.

Najspoľahlivejšou metódou výskumu striedania kódov je metóda zúčastneného pozorovania (participant observation). Avšak hovoriaci, ktorých rečové prejavy máme možnosť takýmto spôsobom pozorovať, nereprezentujú komunitu Maďarov na Slovensku v celej jej rôznorodosti. Preto sme si s kolegyňou Gizelou Szabómihályovou zvolili metodologicky snáď trochu problematický dotazníkový výskum založený na ohodnotení sa (self-report) samotných respondentov. Týmto spôsobom sme získali určitý prehľad o názoroch a postojoch respondentov súvisiacich so striedaním kódov, ale samozrejme nie o ich rečovej praxi v tejto oblasti. Dotazník, ktorý mal tri varianty, vyplnilo dovedna 512 študentov takých stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl a v menšej miere i gymnázií, ktoré sú pod spoločným riaditeľstvom, t.j. nachádzajú sa v nich triedy tak s maďarským, ako aj slovenským vyučovacím jazykom. (Viď Lanstyák – Szabómihály, 1996.)[4]

Korpus živého jazykového materiálu, na ktorom sa zakladá tento príspevok, pozostáva z transkriptov dialógov i monológov, v ktorých sa nachádzajú rozličné typy [3]striedania kódov. Pochádzajú zo štyroch prác, jednej publikovanej štúdie (Vančóné, 1998) a troch nepublikovaných diplomových prác študentiek Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Debnár, 1994; Krcseková, 1994; Mojzesová, 1996). I. Vančová, stredoškolská profesorka na osemročnom gymnáziu v Štúrove nahrala na magnetofón svojich desaťročných maďarských študentov na hodinách angličtiny, ktorí chodia do triedy s vyučovacím jazykom slovenským. Títo na hodinách používajú síce „oficiálne“ iba jazyk slovenský a anglický, predsa však mnohí z času na čas mimovoľne prepínajú do svojho materinského jazyka, maďarčiny (napriek tomu, že profesorka s nimi hovorí iba po slovensky a po anglicky). Spomedzi diplomantiek M. Krcseková nahrala na magnetofón jednu celú dvojjazyčnú vyučovaciu hodinu v strednej zdravotníckej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede, počas ktorej zaznamenala 170 prepnutí a transferov z jedného jazyka do druhého, viac ako 4 za minútu.[5]

Ďalšie dve autorky pomocou svojich rodičov realizovali terénny výskum na takých miestach, kam je inak „cudzím vstup zakázaný“. T. Mojzesová v kancelárii podniku Váhostav v Nových Zámkoch nahrala pri práci dve účtovníčky.[6] Počas 14 minútovej nahrávky zaznamenala autorka 144 prepnutí a transferov z jedného jazyka do druhého, t.j. viac ako 10 za minútu. K. Debnárová zaznamenala krátke dialógy dvoch pracovníčok pošty v Jesenskom (okr. Rim. Sobota), ako sa zhovárali s kolegyňami i s klientmi.[7]

 

3. Typy striedania kódov

V jednom z typov striedania kódov jazyk, ktorý určuje gramatickú štruktúru daného (dlhšieho) rečového prejavu, tzv. bázový jazyk (v terminológii Carol Myers Scotton matrix language; viď Scotton, 1993, s. 4), sa počas konverzácie (aspoň po určitú dobu) nemení: z druhého jazyka – tzv. včleneného jazyka (embedded language) – do neho vnikajú elementy, zachovávajúc si určité fonetické charakteristiky. Takýto spôsob striedania kódov môžme nazvať po Auerovi (1988, s. 200) transferom. (Iní autori volajú transferom jeden alebo druhý typ interferencie, por. Romaine, 1989, s. 51.) V druhom type striedania kódov sa bázový jazyk počas diskurzu – raz alebo viackrát, na určitú dobu alebo definitívne – zmení. Takéto striedanie kódov môžme nazvať prepnutím/prepínaním bázového jazyka.

 

[4]3.1. Transfer

Transferom nazývame proces, v rámci ktorého vnikajú do bázového jazyka najmä jednotlivé slová alebo slovné spojenia; v prípade dlhších jednotiek môže byť diskutabilné, či ide o transfer alebo došlo k zmene bázového jazyka. Termín „transfer“ sa môže vzťahovať i na výsledok tohto procesu, t.j. na transferovanú sekvenciu.

Jednoslovný transfer je nie vždy ľahké – a ani nie vždy možné – odlíšiť od priamej výpožičky (por. Poplack, 1988, s. 219–221). Priamou výpožičkou (na lexikálnej rovine) je lexéma, ktorá pochádza z druhého jazyka, ale stala sa už organickou súčasťou prvého jazyka bilingválnych hovoriacich (alebo i celej jazykovej komunity). Môže na to poukazovať fonetická a morfologická integrácia výpožičky do preberajúceho jazyka, ako aj fakt, že výpožičku používajú i jednojazyční hovoriaci patriaci k danej bilingválnej komunite,[8] neraz bez toho, aby si jej cudzí pôvod uvedomovali. Avšak na jednej strane aj jednoslovné transferované formy niekedy ukazujú značnú fonetickú integráciu do bázového jazyka, na druhej strane zasa ani výpožičky nemusia byť dokonale integrované do preberajúceho jazyka a hovoriaci (i jednojazyční) ich môžu pociťovať ako cudzie. Jednoznačné transfery a jednoznačné výpožičky sú v skutočnosti dva prototypy, medzi ktorými existuje nespočetné množstvo prechodných, menej typických foriem (por. Salmons, 1990, s. 466), ktorých status môže byť rozličný v jednotlivých registroch (napr. prvok, ktorý je v bežnom jazyku transferom, môže byť v odborných registroch výpožičkou), v jednotlivých menších komunitách v rámci väčšieho dvojjazyčného spoločenstva, resp. u jednotlivých hovoriacich (napr. prvok, ktorý hovoriaci dominantní v prvom jazyku používajú ako transfer, môže byť výpožičkou pre hovoriacich dominantných v druhom jazyku, ktorí ekvivalent daného výrazu v prvom jazyku vôbec nepoznajú).

Najčastejším jednoslovným transferom bývajú substantíva, ale môžme uviesť príklady[9] aj na iné slovné druhy. 

1.	Van itt ëgy cenovka, de odosielateľ nélkül. (D–97)		Je tu jedna cenovka, ale bez odosielateľa.
2.	Én be is írom a stodvadsať-ot. (M–96)		Aj ja zapíšem (tých) stodvadsať.
3.	A krehký-t be këll-ë számolni, ha küldöm vissza? (D–97)		Treba krehký započítať, keď ho posielam naspäť?
[5]4.		A JULO lëkapott, hogy zsiványokat podporál-unk […], hogy ott vannak a žiadosť-ok, mënnyünk vybrať, azt monygya. (D–101)	JULO ma znosil, že podporujeme ničomníkov […], že tam sú žiadosti, poďme vybrať, hovorí.
5.	Be kël írni, hogy nyolc lomeno nyolc. (D–98)		Treba zapísať, že osem lomeno osem.

Ako vidíme z príkladov č. 2.–4., transferované slovo môže dostať i gramatické morfémy z bázového jazyka.

Stáva sa, že transferované slovo obsahuje i gramatickú morfému z včleneného jazyka, tá však nie je aktívna. V nasledujúcom prípade to dokazujú aktívne morfémy totožnej funkcie z bázového jazyka (maďarčiny), znak plurálu -k a pádová koncovka akuzatívu -(a)t, ktoré sú pripojené k transferovanému slovu obsahujúcemu slovenskú gramatickú (relačnú) plurálovú morfému -y:

6.

Kaptunk mostan ojan szép zápalky-kat, MATCH GAME, nechcete? (D–103)

Teraz sme dostali také pekné zápalky, MATCH GAME, nechcete?

Podotýkam, že nechcete? je len zdanlivo jednoslovný transfer; v skutočnosti ide o prepnutie bázového jazyka, zrejme pod vplyvom transferu zápalky a analógu Match Game (len náhodou celá veta pozostáva z jediného slova), ako to vidíme i z toho, že slovenská gramatická morféma je aktívna na úrovni vety.

V prípade analógov (slov s podobnou zvukovou a sémantickou štruktúrou) môže podobnosť zapríčiniť i vznik deviantných foriem:

7.

Ez (P) ragályos betegség a brušný týfus, és ezt, mikor mink a Vidalova reakcióra kimutassuk, akkor teljesen el kell különíteni a beteget infekciós osztályon […] (K–117)

Je to nákazlivá choroba, (ten) brušný týfus, a keď ju na Vidalovu reakciu vykážeme, tak úplne treba pacienta izolovať na infekčnom oddelení […]

Tu v slove Vidalova je gramatická morféma včleneného jazyka aktívna. Príčinou je podobnosť slovenského slova reakcia a jeho maďarského ekvivalentu reakció. Namiesto bezproblémového transferu slovného spojenia Vidalova reakcia hovoriaca vplyvom javu nazývaného triggering (viď nižšie) zmenila zvukovú podobu slova reakcia na formu „správnu“ v bázovom jazyku (reakció).

Ako sme to už videli i v príklade č. 7. (brušný týfus), včlenená sekvencia môže byť aj slovným spojením; podobné sú i príklady č. 8. a 9. Takéto transfery tvoria vo vete v bázovom jazyku samostatnú jednotku. (Viď ešte aj nižšie príklady č. 18. a 20.) Vo vnútri tejto jednotky sú gramatické morfémy včleneného jazyka aktívne: 

8.	Magátó is az úrad práce-ra kérték a papírt? (D–98)	Aj od vás pýtali (ten) papier na úrad práce?
9.	Mënnyën fël a trvalý pobyt-ot elintézni. (D–98)	Chodťe hore vybaviť si trvalý pobyt.

Pre mnohé dvojjazyčné spoločenstvá je typické transferovanie konverzačných markerov, tzv. „tag switching“. Takýmito je v našom korpuse napr. ugye? ‘že?’ (príklad č. 10.) a hát ‘nuž’ (príklad č. 11.). V niektorých komunitách môžu takéto slovká nadobudnúť i charakter výpožičiek (Salmons, 1990). Ďalším špeciálnym prípadom transferu sú oslovenia (príklad č. 12.).

10.	Doteraz sme preberali základné krvné vyšetrenie, ktoré robíme každému pacientovi, ugye?	Doteraz sme preberali základné krvné vyšetrenie, ktoré robíme každému pacientovi, že?
	Ez nektek kell. (PPP) Emlékezzetek,	To vy potrebujete. (PPP) Rozpamätajte sa,
[6]	azt elmondtam, hogy az a kivizsgálás, a vérsüllyedés, vérkép, ugye? (K–111)	povedala som vám, že toto vyšetrenie, sedimentácia a krvný obraz, že?
11.	Hát, neviem to povedať. (V–88)	Nuž, neviem to povedať.
12.	Pani profesorka, elveszett a gombom. (V–90)	Pani profesorka, stratila som gombík.

V príklade č. 10. vyvolal transfer slovka ugye i prepnutie do druhého bázového jazyka; ide o jav nazývaný triggering, ktorým sa zaoberáme nižšie. (Ak bolo prepnutie vedomé, marker ugye prepnutie nie vyvolal, ale „pripravil“.)

 

3.2. Prepnutie/prepínanie bázového jazyka

V prípade prepnutia/prepínania bázového jazyka je dôležité miesto prepnutia; takto sa v literatúre rozlišuje prepnutie medzi vetami (medzivetné) a prepnutie vo vete (vnútrovetné)[10] (viď napr. Scotton, 1993, s. 4; Romaine, 1989, s. 112–114).

Väčšina prepnutí nastáva medzi vetami, buď samostatnými, alebo v rámci zloženej vety: 

13.	Van, aki jelentkezik felelni? (PPP) Nem? (PPP) NO tak si zavoláme niekoho. (PPP) Ráczová. NO gyere. (K–102)	Hlási sa niekto odpovedať? (PPP) Nie? (PPP) NO tak si zavoláme niekoho. (PPP) Ráczová. NO poď.
14.	Akkor jó van, sedí vec. (D–104)	Tak je dobre, sedí vec.
15.	A: Tudom má, hogy mi.	A: Už viem, že čo.
	B: Mi?	B: Čo?
	A: Lebo ja som mala dať EDIT ef dvojku.	A: Lebo ja som mala dať EDIT ef dvojku.
	B: A nedala si ef dvojku? (M–98)	B: A nedala si ef dvojku?

V príkladoch č. 13. a 14. (podobne, ako vyššie v príklade č. 6.) ide o prepnutie vnútri repliky, t.j. kód prepína sama hovoriaca (v príklade č. 13. i dvakrát). V príklade č. 15. dochádza k prepnutiu medzi dvoma replikami; t.j. hovoriaca A sa ozýva v inom jazyku, akým hovorila predtým hovoriaca B (a pred ňou i ona sama), pričom túto zmenu akceptuje aj hovoriaca B. To však nemusí byť vždy tak; v nasledujúcom príklade zmena jazyka iniciovaná hovoriacou A nie je hovoriacou B hneď akceptovaná, a tak dochádza k sérii prepnutí medzi replikami: 

16.	A: Áno.	A: Áno.
	B: NO a teraz to vytieraj!	B: NO a teraz to vytieraj!
	A: De CÉKÁ! Nem jó mégse, mer CÉKÁ. Még harmadszor is belemehetünk.	A: Ale CÉKÁ! Predsa to nie je dobré, lebo [je to] CÉKÁ. Musíme do toho vstúpiť aj tretíkrát.
	B: Enterovala si to vtedy?	B: Enterovala si to vtedy?
	A: Hát, úgy látszik.	A: Nuž, zdá sa, že áno.
	B: Keď napíšeš nulu, nedá ti to? Nie tak. Len jednu nulu.	B: Keď napíšeš nulu, nedá ti to? Nie tak. Len jednu nulu.
	A: És ide is nulla?	A: A aj sem nula?
	B: Hát nula, igen. (M–96–97)	B: Nuž nula, áno.

V poslednej citovanej replike dochádza k akceptácii maďarčiny, i keď sa tu vyskytuje ešte jednoslovný transfer nula (akoby zo zotrvačnosti; veď toto slovo predtým hovoriaca B sama používala v slovenskom prehovore).

[7]Vnútrovetné prepnutie je v našom korpuse zriedkavé. V literatúre pod hlavičkou „vnútrovetné prepnutie“ nachádzame množstvo príkladov, ide však zväčša o prípady transferu, ktoré my terminologicky odlišujeme (viď vyššie). Jednoznačným prípadom vnútrovetného prepnutia bázového jazyka je nasledujúca časť konverzácie účtovníčok: 

17.	A: Jedna celá trinásť.	A: Jedna celá trinásť.
	B: Trinásť?	B: Trinásť?
	A: Teraz jedna celá stodvadsaťosem lesz, //úgy, mint te mondod.//	A: Teraz jedna celá stodvadsaťosem bude, //tak, ako [to] ty hovoríš.//
	B: //Nekem is úgy tűnik.// (M–96)	B: //Aj mne sa tak zdá.//

Formálne ide o vnútrovetné prepnutie aj v nižšie uvedenom príklade č. 29., je však jasné, že veta je plnohodnotná i bez uvádzajúceho akkor ‘tak’.

 

4. Signalizovanie transferu/prepnutia

Transfer alebo prepnutie môže byť signalizované metalingvistickou poznámkou, hezitáciou (zaváhaním), prestávkou, zmenou výšky, sily, farby hlasu, melódie reči, gestom atď. Tento prípad sa nazýva v literatúre flagged switching, t.j. signalizovaný transfer/prepnutie. Ak takúto signalizáciu nenachádzame, ide o smooth switching, t.j. hladký alebo nesignalizovaný transfer/prepnutie. Signalizácia transferu/prepnutia má podobnú úlohu, ako úvodzovky v písaných prejavoch.[11] 

18.	Például lehet (P) ez a betegség úgy, hogy megszületik vele a gyermek, ugye. (P) Vrodená, vrodené, mikor a anya, ugye, (ÖÖÖ) prekonala túto chorobu, és akkor a gyermeke így születik, ugye? (K–117)	Napríklad môže byť (P) táto choroba tak, že sa s ňou dieťa narodí, že? (P) Vrodená, vrodené, keď matka, že?, (ÖÖÖ) prekonala túto chorobu, a vtedy sa jej dieťa narodí tak, že?
19.	Belföldi (Ö) (PP), nem tudom, mi a styk. (D–100)	Vnútroštátny (Ö) (PP), neviem [po maďarsky], čo je to styk.
20.	[…] van ëggy (P) úgynevezëtt kontrolný symbol mëg van ëgy variabilný symbol. (D–100)	[…] existuje (P) takzvaný kontrolný symbol a existuje variabilný symbol.

V príklade č. 18. je prvý transfer signalizovaný pauzou, druhý hezitáciou. V príklade č. 19. signalizuje transfer hezitácia a stredne dlhá pauza, ako i zdôvodnenie (nem tudom ‘neviem’). V príklade č. 20. je prvý transfer signalizovaný okrem pauzy i adjektívom úgynevezett ‘takzvaný’. Samozrejme vo všetkých týchto prípadoch je možné, že bolo striedanie signalizované i paralingvistickými prostriedkami, tieto však neboli zaznamenané. (Na signalizáciu transferu viď aj príklady č. 21.–24.)

 

5. Príčiny striedania kódov

V niektorých prípadoch je striedanie kódov najľahšie vysvetliť nejakou objektívnou skutočnosťou, ktorá je príčinou prepnutia alebo transferu do druhého jazyka; menej dôležitú úlohu hrá komunikačný zámer (ak vôbec hovoriaci nejaký zámer zme[8]nením kódu má). Medzi skutočnosti, ktoré môžu vyvolať zmenu kódu, patrí zmena komunikačnej situácie, deficit/lapsus hovoriaceho alebo počúvajúceho, použitie slova, ktoré má analogón v druhom jazyku alebo pochádza z neho a spomienka na určitú situáciu a výrok, ktorý v nej odznel.

 

5.1. Zmena komunikačnej situácie

Zmena komunikačnej situácie môže nastať zmenou v účastníkoch interakcie (napr. príchod monolingválneho hovoriaceho medzi bilingválnych, ktorí hovorili dovtedy v jazyku, ktorý nový účastník interakcie neovláda), ale vplyv na používanie kódov môže mať i zmena témy, niekedy i zmena miesta interakcie. Ide o objektívne faktory nezávislé od hovoriaceho (por. Scotton, 1993, s. 52). Hlavným zámerom hovoriaceho je väčšinou iba prispôsobenie sa k novej situácii, t.j. zvolenie si jazyka, ktorý je vhodný/vhodnejší v zmenenej situácii.

Striedanie kódov vyvolané predovšetkým zmenou komunikačnej situácie sa nazýva situačným alebo transakčným striedaním. Takéto striedanie kódov v komunite Maďarov na Slovensku ako celku je pravdepodobne najrozšírenejším a pre hovoriacich najprijateľnejším druhom striedania kódov. Ide väčšinou o prepnutie kódov (a nie transfer), veď zmena komunikačnej situácie je relatívne trvalá a vyžaduje použitie iného jazyka, nie iba niekoľkých elementov z tohto jazyka.

Napríklad na vyučovacej hodine analyzovanej Krcsekovou (1994) počas skúšania, ktoré prebiehalo viac-menej po slovensky, vstúpila do triedy iná vyučujúca. Toto vyvolalo prepnutie do maďarského jazyka; učiteľka hovorila potom po maďarsky (i k triede) až do chvíle, kým táto vyučujúca opustila triedu. Hneď na to pokračovalo skúšanie v slovenskom jazyku. Príchod nového účastníka komunikácie vyvolal prerušenie rečovej udalosti, pre ktorú je v danom kontexte typické striedanie kódov s dominanciou slovenského jazyka a ustanovil novú rečovú udalosť, pre ktorú je naopak typické použitie maďarského jazyka, ktorý je oficiálne vyučovacím jazykom danej školy.[12]

Takéto prepnutie kódov si nevyžaduje vysvetlenie, jeho príčiny sú pre všetkých účastníkov danej komunikatívnej situácie zrejmé (veď súčasťou bilingválnej jazykovej kompetencie dvojjazyčných hovoriacich sú aj pravidlá, ktoré určujú, v akej situácii je treba/je možné použiť jeden alebo druhý jazyk) a preto ho väčšinou ani nie je potrebné signalizovať.

 

5.2. Jazykový deficit, lapsus

Jazykovým deficitom rozumieme určitý nedostatok v jazykovej znalosti hovoriaceho. Často ide o tzv. lexikálnu medzeru (absencia slova s totožným denotačným a konotačným významom akým je slovo, ktoré hovoriaci pozná v jazyku, ktorým práve nehovorí); túto hovoriaci vyplní pomocou transferu z druhého jazyka. Môže ísť tiež o neznalosť nejakej gramatickej konštrukcie alebo o nepoznanie celého registra [9]daného jazyka[13] (por. McClure – McClure, 1988, s. 34–5, 39). Príbuzným pojmom je lapsus, o ktorom hovoríme v prípade, keď si hovoriaci práve nevie spomenúť na slovo alebo gramatickú konštrukciu, ktorú inak pozná.

V prípade jazykového deficitu/lapsusu je transfer alebo prepnutie bázového jazyka prostriedkom na vyplnenie tejto lexikálnej medzery, resp. prostriedkom na kompenzáciu gramatického deficitu (tzv. filling). Nemusí ísť iba o deficit/lapsus hovoriaceho, príčinou transferu alebo prepnutia môže byť i predpokladaný deficit recipienta. V tomto prípade znamená transfer/prepnutie i akomodáciu ku komunikačnému partnerovi. Ak sa deficit týka konkrétnych slov alebo slovných spojení (t.j. lexikálnych medzier), hovoriaci ich bude pravdepodobne transferovať, bázový jazyk sa teda nezmení. Ak ide o neznalosť (alebo o nedostatočnú znalosť) celého registra, môže dôjsť k prepnutiu kódu. (Tento prípad je však možné chápať i ako situačné prepnutie vyvolané zmenou témy; viď vyššie.)

V komunite Maďarov na Slovensku patrí deficit/lapsus medzi najprijateľnejšie (najmenej stigmatizované) príčiny striedania kódov (Lanstyák – Szabómihály, 1996, s. 168). Takéto striedanie je v prípade uvedomelých hovoriacich často signalizované aj verbálne (videli sme to už i na príkladoch č. 19. a 20.). Nasledujúce príklady ilustrujú aj signalizáciu transferu rôznymi druhmi metalingvistických poznámok (i pauzou):

21.	Az izé, a denník nálad van? (D–97)	Ten oný, denník je u teba?
22.	Hogy is monygyák (P), kézbesítési rajón, (PP) kézbesítési körzet. (D–100)	Ako sa to volá (P), doručovateľský rajón, (PP) doručovateľský okruh.
23.	Has – hogy hívják azt magyarul – brušný týfus? Tífusz? Hastífusz, nem? Gondolom, (P) feltételezem, hastífusz, ugye? Az, (P) mondjuk ez a (P) tífusz, ez ilyen hasmenésekkel meg borzasztó fájdalmakkal meg vér, (P) vér (P) megy a beteg, talán úgy is hívják, hogy vérhas?	Brušný – ako sa to volá po maďarsky – brušný týfus? „Tífusz“? „Hastífusz?“, nie? Myslím, (P) predpokladám, [že] brušný týfus, že? To [chodí], (P) povedzme ten (P) týfus s takými hnačkami a príšernými bolesťami a krv, (P) krv (P), snáď sa to volá „vérhas“?
	Az nem, az a dyzentéria a vérhas. (K–117)	Nie, to je dyzentéria, ten „vérhas“.
24.	Ujo, to je tak, že zatiaľ (P) jár a korsó a kútra, amíg el nem törik, po slovensky [to] neviem. (D–103)	Ujo, to je tak, že zatiaľ (P) sa chodí s krčahom na vodu, kým sa nerozbije, po slovensky [to] neviem.

  

5.3. Triggering

Triggeringom nazývame prepnutie do druhého jazyka, ktoré nastáva pod vplyvom tzv. analógov – slov podobnej zvukovej podoby a významu v daných jazykoch alebo v dôsledku transferu (Grosjean, 1982, s. 151; Auer, 1988, s. 203). Z hľadiska bázového jazyka môžme povedať, že použitie slova, ktorého analóg existuje i v druhom jazyku, alebo slova, ktoré bolo transferované z druhého jazyka, vyvolá[14] mimovoľné prepnutie do druhého jazyka. Analógmi môžu byť samozrejme i výpožičky z druhého jazyka. V prípade triggeringu neočakávame, že by mal hovoriaci prepnutím nejaký komunikačný zámer, veď ide vlastne o interferenciu; preto prepnutie nie je ani signalizované.

[10]S triggeringom sme sa stretli už aj vyššie. V príklade č. 6. prepnutie bázového jazyka mohol vyvolať jednak transfer zápalky, jednak analóg Match Game. V príklade č. 10. prepnutie bázového jazyka mohlo byť vyvolané použitím konverzačného markeru ugye. V nasledujúcom príklade je prepnutie pravdepodobne zapríčinené (alebo aspoň uľahčené) transferom – ba možno v danom registri skôr výpožičkou – doklad: 

25.

Hát, most átmegyünk arra a doklad-ra, to máš bankové konto. Jaké číslo //má ten doklad?// (M–93)

Teda, teraz prejdeme na ten doklad, to máš bankové konto. Jaké číslo //má ten doklad?//

 

5.4. Evokácia

Niekedy si dvojjazyčný vybavuje kľúčové slová alebo aj dlhšie výroky v jazyku, v ktorom ich počul. Ak ide o jazyk, ktorým práve nehovorí, môže sa stať, že dôjde k transferu alebo k prepnutiu kódov. Ako príklad môžme uviesť epizódu z konverzácie účtovníčok, kde si jedna z nich spomenie počas práce, že v piatok budú mať poradu:

26.	A: Otvor, otvor rýchlo! *****	A: Otvor, otvor rýchlo! *****
	És, Alica, pénteken porada.	A, Alica, v piatok porada.
	B: Milyen porada?	B: Aká porada?
	A: Výrobná. Marte hovoril ráno Julo.	A: Výrobná. Marte hovoril ráno Julo.
	//Nyomni megyünk.// (M–90)	//Ideme tlačiť.//

Je maximálne nepravdepodobné, že by hovoriaca nepoznala maďarský ekvivalent slova porada; príčinou transferu zrejme je, že toto slovo použil Julo, resp. Marta. Spomienka na túto epizódu vyvolala najprv iba transfer, ale čoskoro – sčasti zrejme i kvôli triggeringu – tiež zmenu bázového jazyka. Ak mala hovoriaca prepnutím i cieľ, mohla ním byť verifikácia (viď nižšie).

 

6. Ciele/funkcie[15] striedania kódov

Striedaním kódov má hovoriaci často za cieľ zefektívnenie komunikácie. Dočasná alebo trvalá zmena kódu sa tak stáva prostriedkom na jazykové zdokonalenie rečového prejavu. V iných prípadoch sa dostávajú do popredia stratégie zamerané viac na ovplyvnenie recipienta, ako na čo najefektívnejšie odovzdanie informácie. Preto Auer (1988, s. 192) rozlišuje striedanie kódov zamerané na diskurz (discourse-related code switching) a striedanie kódov zamerané na partnera (participant-related code switching). Striedanie kódov môže prispieť k lepšiemu jazykovému stvárneniu konverzácie, tým, že sa podieľa na organizácii, štrukturácii prehovoru. Ďalšou možnou funkciou striedania kódov je hodnotenie, kvalifikovanie odkazu: v mnohých komunitách možno dôležitosť odkazu zdôrazniť prepnutím z menšinového do väčšinového jazyka, ktorý je často prestížnejší. Prepnutie môže slúžiť aj na špecifikovanie adresáta, signalizujúc, že prehovor je adresovaný inému účastníkovi interakcie, s ktorým hovoriaci zvyčajne komunikuje v druhom jazyku. Transfer alebo prepnutie môže byť tiež zdrojom humoru; jeho funkciou môže byť ďalej zvýšenie hodnovernosti prejavu (napr. formou citácie prejavu v jazyku, v ktorom prejav pôvodne odznel napriek tomu, že [11]komunikácia prebieha v druhom jazyku), ovplyvnenie výberu jazyka adresáta (prepnutím do druhého jazyka môže hovoriaci signalizovať, že očakáva od partnera použitie druhého jazyka, najmä ak mu položil otázku v tomto jazyku); vylúčenie jednojazyčných hovoriacich z komunikácie (toto sa však často považuje za hrubé porušenie pravidiel slušnosti a preto sa praktizuje najviac v prípade detí, resp. iných osôb omnoho nižšieho spoločenského statusu); budovanie vlastnej „tváre“ (face) (použitie prestížnejšieho jazyka môže byť v určitom kontexte prostriedkom zlepšenia dojmu o sebe); zveľaďovanie vzťahu s ostatnými účastníkmi interakcie (prostriedkom je tu akomodácia k spôsobu vyjadrovania sa ostatných); signalizovanie spoločenskej, resp. etnickej a jazykovej identity (duálna identita je neraz vyjadrovaná neustálym prepínaním z jedného jazyka do druhého; na druhej strane jednoznačnú identitu môže v určitých situáciách vyjadriť absencia striedavého používania jazykov); hra s jazykom (pre vlastné potešenie alebo pre zábavu iným); precvičovanie jazyka (s cielom jeho lepšieho osvojenia si) atď. (Viď Grosjean, 1982, s. 149–157; Auer, 1988, s. 193–199; Heller, 1988b, s. 77; McClure – McClure, 1988, s. 34; Romaine, 1989, s. 149–150; Scotton, 1993, s. 64; Lanstyák – Szabómihály, 1996, s. 168.)

Nasledujúce príklady sa vzťahujú na striedanie kódov, ktorých funkcia (alebo jedna z viacerých možných funkcií) sa dá so značnou pravdepodobnosťou posúdiť i na základe krátkeho transkriptu zbaveného mimojazykového (i širšieho jazykového) kontextu. Striedanie kódov v citovaných rečových prejavoch mohlo mať i ďalšie zo spomínaných funkcií, tie by však bolo možné špecifikovať, iba keby sme i my boli účastníkmi danej komunikačnej situácie.

 

6.1. Členenie diskurzu

Zmena kódu môže byť prostriedkom členenia diskurzu, môže slúžiť napr. ako delidlo medzi úvodom a hlavnou časťou prejavu, ako signalizátor zmeny témy rozhovoru, ako delimitačný činiteľ oddeľujúci včlenenú poznámku a pod. Delimitácia sa často uskutočňuje formou kontrastu, akým je napr. rozlíšenie starej a novej informácie (téma-réma), osobnejšej a objektívnejšej výpovede, nie metalingvistickej a metalingvistickej informácie, rozličných žánrov (napr. prednášky a diskusie, interview a neformálneho rozhovoru).

V nasledujúcom príklade z hodiny nahranej M. Krcsekovou (1994) zmena bázového jazyka oddeľuje od seba napomenutie adresované celej triede a výzvu ku konkrétnej študentke: 

27.	U: Tizenöt, harminc. Első óra tizenöt, másik óra harminc. Ezt megmondtam, és megmondtam azt is, hogy kérdezem. (P)	U: Pätnásť, tridsať. Prvá hodina pätnásť, druhá hodina tridsať. Povedala som to, a povedala som aj to, že sa [na to] budem pýtať. (P)
	Máskor jegyezzétek meg magatoknak.	Nabudúce si to zapamätajte.
	No, hovor ďalej.	No, hovor ďalej.
	Š: Niektoré sedimenty uvoľňujú takzvanú, takzvanú urýchlenú sedimentáciu. (K–103)	Š: Niektoré sedimenty uvoľňujú takzvanú, takzvanú urýchlenú sedimentáciu.

V nasledujúcom citáte prepnutie oddeľuje od seba vysvetľovanie a otázku zamierenú na konkrétneho študenta: 

[12]28.	Nula celá päť mililitrov natrium citricum, čiže protizrážavé činidlo a štyri celé päť mililitrov krvi. A vyšetrujeme (P) – melyik FAKTOR-t, mit mondtam, (P) melyik alvadási FAKTOR-t? (P) NO,(P) melyiket?	Nula celá päť mililitrov natrium citricum, čiže protizrážavé činidlo a štyri celé päť mililitrov krvi. A vyšetrujeme (P) – ktorý FAKTOR, čo som povedala, (P) ktorý FAKTOR zrážania? (P) NO, (P) ktorý?
	Mondtam, Csomor! (K–102)	Hovorila som, Csomor!

V ďalšom úryvku oddeľuje od seba prepnutie dve dôležité časti vyučovacej hodiny, vysvetľovanie novej látky a opakovanie, sumarizáciu nových poznatkov:

29.

És azt is ugyanúgy kell levenni, mind ezt a mikrobiológiás kivizsgálást, és ugyanúgy a kísérőlapot leírni. NO. Már kicsöngettek? Tessék? NO, akkor (P) ešte si to rýchlo zopakujeme. Hemokultúra, čo je to za vyšetrenie, Monika, kedy to odoberáme? (K–120)

A to treba zobrať tak, ako toto mikrobiologické vyšetrenie, a takisto treba vypísať sprievodku. NO. Už zvonilo? Prosím? NO tak (P) ešte si to rýchlo zopakujeme. Hemokultúra, čo je to za vyšetrenie, Monika, kedy to odoberáme?

I všeobecnejšie môžeme konštatovať, že osobnejšie pripomienky alebo poznámky evaluatívneho rázu odznievajú v maďarčine: 

30.	Š: Heparín.	Š: Heparín.
	U: Heparín. Rákóczi, ne haragudj, de nem vagyok elragadtatva. Akú krv odoberáme na, na vyšetrenie?	U: Heparín. Rákócziová, nehnevaj sa, ale nie som nadšená. Akú krv odoberáme na, na vyšetrenie?
	Š: Na vyšetrenie môžeme odoberať žilovú krv. (K–107)	Š: Na vyšetrenie môžeme odoberať žilovú krv.

V nasledujúcom úryvku prepnutie oddeľuje od seba konštatáciu a jej detailizáciu: 

31.

Hemokultúru odoberáme vtedy, je to vyšetrenie, keď má pacient septické horúčky, vagyis (PP) mikor állandó magas lázba, negyven, még negyven egész öt celziusz fokos lázba szenved a beteg, szep, úgy hívjuk, hogy szeptikus láz, hogy kirázza őt a (P) hideg is, ugye? Akkor vesszük le azt a vért. (K–112)

Hemokultúru odoberáme vtedy, je to vyšetrenie, keď má pacient septické horúčky, čiže (PP) keď trpí pacient stálou vysokou horúčkou, štyridsať až štyridsať celých päť stupňov celzia, sep, volá sa to septická horúčka, má aj (P) zimnicu, že? Vtedy odoberieme tú krv.

Striedanie kódov, najmä transfer môže tiež slúžiť na posilnenie textovej kohézie pomocou anaforického nadväzovania. V nasledujúcom úryvku transfer kľúčového slova hodnota ukazuje naspäť na predchádzajúcu časť prejavu, ktorého bázový jazyk bola slovenčina. Nadväzné opakovanie slova v jazyku, v ktorom pôvodne odznelo, posilňuje kohéziu textu (viď ešte príklad č. 16.): 

32.	Aké môžu byť hodnoty? (PPP) Dokedy hovoríme, že sú hodnoty normálne? (PP)	Aké môžu byť hodnoty? (PPP) Dokedy hovoríme, že sú hodnoty normálne? (PP)
	Könyv is írta. (P) Nem írta a hodnotá-kat?	Aj v knihe bolo písané. (P) Neboli písané hodnoty?
	De én mondtam. (K–103)	Ale ja som hovorila.

 

6.2. Emfáza

Prostriedkom zdôraznenia niektorej časti prejavu môže byť jeho zopakovanie alebo parafráza v druhom jazyku. Napr. v nasledujúcej – sčasti už citovanej (por. príklad č. 15.) – epizóde z konverzácie účtovníčok: 

[13]33.	A: Lebo ja som mala dať EDIT ef dvojku.	A: Lebo ja som mala dať EDIT ef dvojku.
	B: A nedala si ef dvojku?	B: A nedala si ef dvojku?
	A: Nedala som. Hát csak nem adtam. Most hol vagyok? (M–98)	A: Nedala som. Nuž, nedala som. Kde som teraz?

Opakovanie je tu okrem toho i akýmsi prechodom medzi dvomi časťami prejavu v rozličných jazykoch.

V školskom kontexte slúži opakovanie a parafráza ako prostriedok, ktorým sa vyučujúci snaží dosiahnuť lepšie zapamätanie si informácií žiakmi. 

34.

Fontos az, hogy a hemokultúru, aby sme odoberali vtedy, keď má pacient najvyššiu teplotu, vagyis (P) akkor vesszük le, mikor legmagasabb a testhőmérséklete, ugye? (K–112–113)

Dôležité je, že hemokultúru, aby sme odoberali vtedy, keď má pacient najvyššiu teplotu, čiže (P) odoberieme ju, keď má najvyššiu teplotu tela, že?

 

6.3. Verifikácia

Transfer alebo prepnutie má často za cieľ zvýšiť hodnovernosť prejavu. Taký zámer môže mať hovoriaci napr. použitím odborných termínov, najmä v prípadoch, keď je zrejmé, že pozná aj ich ekvivalenty v prvom jazyku. Transferu/prepnutiu často napomáha v takýchto prípadoch evokácia – odborné termíny prídu na um hovoriacemu najskôr v jazyku, v ktorom ich častejšie používa. Môžme tu odkázať naspäť na príklady č. 1. a 3. Podobný je i nasledovný prípad: 

35.	Mëgnézhetnéd, hogy van-e még súrny csomag. (D–97)	Mohla by si pozrieť, či je ešte súrny balík.
36.	Esetleg januárban, mikor év kezdete van, hideg van, szabadságon vannak az emberek,	Poprípade v januári, keď je začiatok roka, je zima, ľudia dovolenkujú,
	akkor, akkor szokott lenni, hogy (P) náklady sú väčšie ako výnosy. Mert nem dolgozunk, nincs mit faktúrázni, akkor MÍNUSZ-ba szoktunk lenni […] (M–80)	vtedy, vtedy sa stáva, že (P) náklady sú väčšie ako výnosy. Lebo nepracujeme, nie je čo faktúrovať, vtedy zvykneme byť v MÍNUSE […]

V príklade č. 35. použitie slovenského slova súrny signalizuje, že ide o balík, ktorý bol poslaný ako súrny (a obsahuje tak nálepku, na ktorej je toto napísané – a to práve takto, teda po slovensky); maďarský ekvivalent sürgős by tu pôsobil „laicky“, neterminologicky.

V mnohých prípadoch je nástrojom verifikácie citovanie. Už aj príklad č. 36. (a vlastne i príklad č. 35.) má trochu charakter citácie (citovať možno nielen osobu, ale aj ľubovoľný text bez odkazu na hovoriaceho; vlastné meno; porekadlo atď.). Ešte lepšie príklady na citovanie sú nasledovné: 

37.	Mutassa mëg a papírt, hogy na meno Barna Lakatos sme nedostáli. (D–101)	Ukážte (ten) papier, že na meno Barna Lakatos sme nedostáli.
38.	Azt én magam jöttem rá mút hónapban, hogy nem űnek és néztem, hogy nem ül od začiatku roka. Bežný mesiac sedí. (M–99)	To ja som prišla na to sama minulý mesiac, že nesedia a pozerala som, že nesedí od začiatku roka. Bežný mesiac sedí.
39.	Akože na dvojke MTV na maďaroch išlo také, že A férfi, aki tetszik nekünk, tam bolo také.	Akože na dvojke MTV na maďaroch išlo také, že Muž, ktorý sa nám páči, tam bolo také.
[14]	Niečo bolo, že lepke száll a réten, a oniže lepke száll a réti virágon. (V–91)	Niečo bolo, že motýľ poletuje na lúke, a oniže motýľ poletuje na lúčnom kvete.

Citovanie nemusí byť doslovné (alebo vôbec presné), často sa cituje iba jedno alebo viac kľúčových slov, ako na to upozorňuje Debnárová (1994, s. 101) vo svojej diplomovej práci. Vidíme to i vyššie v príklade č. 4. a podobne i v nasledujúcich prípadoch: 

40.	Fëbruár elsejétő lëssz a zmena, a zvýšenie. (D–101)	Od prvého februára bude zmena, zvýšenie.
41.	Spadol, aszt monygya, hogy neprebral sa, aszt monygya. (D–101–102)	Spadol, hovorí, že neprebral sa, hovorí.

  

7. Postoje k striedaniu kódov

Na záver sa v krátkosti dotknem otázky postoja hovoriacich k niektorým z uvedených funkcií striedania kódov, resp. cieľov, ktoré striedaním hovoriaci sledujú.

Na základe spomenutého dotazníkového výskumu a vlastných pozorovaní sa zdá, že pre väčšinu etnicky a jazykovo uvedomelých Maďarov na Slovensku (v podstate tých, ktorí navštevovali, resp. navštevujú základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským) je v homogénnych skupinách najprijateľnejšie situačné striedanie kódov. Okrem toho sú hovoriaci pomerne tolerantní voči striedaniu kódov kvôli jazykovému deficitu alebo lapsusu. Preto je pre nedostatočnú znalosť odborných registrov v maďarčine striedanie kódov pravdepodobne normatívne v mnohých pracovných kolektívoch. Striedanie je pre hovoriacich prijateľné (t.j. nestigmatizované) aj v prípadoch, keď ide o citovanie prejavov iných osôb, ktoré odzneli v druhom jazyku. Tiež je prijateľným motívom striedania humor (t.j. štylistický efekt smerom k menšej formálnosti) a hra s jazykom (samozrejme tam, kde je to aj inak na mieste).

Hoci sa evokácia zdá byť častou príčinou transferu alebo prepnutia, väčšina hovoriacich tento dôvod odmieta (aspoň teoreticky, i keď to nie je vždy v súlade s jazykovou praxou týchto hovoriacich). Vyslovene negatívne sa stavia väčšina hovoriacich k striedaniu kódov ako signalizácie dvojitej jazykovej a/alebo etnickej identity, budovania vlastnej „tváre“ a pomerne negatívne sú i postoje k striedaniu z dôvodu dosiahnutia štylistického efektu smerom k väčšej formálnosti („vznešenosť“ prejavu, emfáza), najmä ak sú tieto prípady striedania kódov nesignalizované.

V heterogénnych skupinách (v ktorých sa nachádzajú dvojjazyční hovoriaci tak s maďarským, ako aj slovenským dominantným jazykom, resp. tak uvedomelí Maďari, ako aj menej uvedomelí) môže byť pravdepodobne pre hovoriacich prijateľným striedanie kódov – a to i prepínanie bázového jazyka – ako prostriedok na vyjadrenie solidarity, akomodáciu k účastníkom interakcie s inou jazykovou preferenciou, budovanie vlastnej „tváre“ atď. Príkladom tohto je i komunikácia účtovníčok, z ktorých jedna je nesporne uvedomelá Maďarka.[16] Neustále prepínanie kódov praktizuje iba na pracovisku, doma v rodinnom kruhu by to bolo pre ňu nepredstaviteľné.

[15]Dá sa predpokladať, že národnostne menej uvedomelí hovoriaci (najmä tí, ktorí chodili, resp. chodia do slovenských škôl a/alebo žijú v zmiešanom manželstve a/alebo v dominantne slovenskom jazykovom prostredí) v homogénnych skupinách praktizujú striedanie kódov vo väčšej miere ako uvedomelí hovoriaci. Transfer alebo prepínanie je pre nich pravdepodobne prijateľné i v prípade úsilia o dosiahnutie „pozitívneho“ štylistického efektu, ako i na signalizáciu dvojitej etnickej a/alebo jazykovej identity. Takíto hovoriaci dozaista praktizujú striedanie kódov vo väčšej miere i v nehomogénnych skupinách, resp. v príležitostných interakciách, i keď v tomto prípade možno badať určitú akomodáciu k ostatným partnerom v komunikácii, a to smerom k väčšej miere jednojazyčnosti prejavu (najmä sa to týka redukcie prepínania bázového jazyka, oveľa menej transferu). Tieto predpoklady bude však treba overiť empirickým výskumom.

Tento spôsob verbálneho správania sa je v zhode s poznatkami z iných bilingválnych komunít. Všeobecne sa konštatuje, že extenzívne striedanie kódov (najmä prepínanie bázového jazyka) je typické pre skupiny s marginálnym postavením v danom spoločenstve (Heller, 1988c, s. 266).

Dôležitým faktorom pôsobiacim proti striedaniu kódov je najmä v prípade uvedomelých hovoriacich prežívanie puristických tendencií. V pozadí tohto purizmu stojí fakt, že pre väčšinu členov maďarskej komunity sa maďarský jazyk javí ako mimoriadna hodnota, je centrálnym a nepostrádateľným komponentom etnickej identity tohto spoločenstva.[17] „Stav“ maďarského jazyka pre mnohých hovoriacich symbolizuje stav samotnej národnej komunity. Preto je pochopiteľné, že veľa hovoriacich považuje „miešanie“ jazykov za akýsi patologický príznak, dôkaz „chátrania“ jazyka a hovoriacich praktizujúcich takéto verbálne správanie považujú za akýchsi jazykových dezertérov, ktorí usilovne prispievajú k rozkladu maďarského jazyka a tým i maďarského etnika na Slovensku.

Čo sa týka konkrétne nášho výskumu, pre väčšinu respondentov sa ukazoval ideálnym stavom stav oddelenosti jazykov, „bezchybné“ používanie materinského (i druhého) jazyka, teda to, čo jedna z našich respondentiek – žiačka druhého ročníka strednej ekonomickej školy vo Veľkom Mederi (okr. Dun. Streda) – vyjadrila takto: „Magyar vagyok, és szeretném, ha ez látszódna, és hallható lenne!“ — V preklade: „Som Maďarka, a chcela by som, aby to bolo vidieť a počuť.“

 

LITERATÚRA

 

AUER, J. C. P.: A conversation analytic approach to code-switching and transfer. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988, s. 187–213.

[16]DEBNÁR K.: Kétnyelvűség a postaforgalomban. (Szociolingvisztikai vizsgálatok Feleden.) Diplomová práca. FF UK, Bratislava 1994.

GAL, S.: Language Shift. Academic Press, New York 1979.

GAL, S.: Codeswitching and consciousness in the European periphery. American Ethnologist, 14/4, 1987, s. 637–653.

GROSJEAN, FR.: Life with Two Languages. An Introduction to Bilingualism. Harvard University Press, Cambridge (Massachusetts) 1982.

GYURCSIK, I. – SATTERWHITE, J.: The Hungarians in Slovakia. Nationalities Papers, 24/3,1996, s. 511–524.

GYURGYÍK L.: Magyar mérleg. Kalligram Könyvkiadó, Pozsony (Bratislava) 1994.

HALMARI, H.: Structural relations and Finnish-English code switching. Linguistics, 21, 1993, s. 1043–1068.

HELLER, M.: Introduction. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988a, s. 1–24.

HELLER, M.: Strategic ambiguity: code-switching in the management of conflict. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988b, s. 77–96.

HELLER, M.: Where do we go from here? In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988c, s. 265–271.

KRCSEKOVÁ, M.: Kétnyelvűség az egészségügyben a Dunaszerdahelyi járásban. Diplomová práca. FFUK, Bratislava 1994.

LANSTYÁK, I. – SZABÓMIHÁLY, G.: Kódváltás és nemzeti azonosságtudat. In: K. Gadányi – J. Bokor – M. Guttmann (ed.), Nyelvi tudat, identitástudat, nyelvhasználat. BDTF, Szombathely 1996, s. 163–174.

MCCLURE, E. – MCCLURE, M.: Macro- and micro-sociolinguistic dimensions of code-switching in Vingard. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988, s. 25–51.

MOJZESOVÁ, T.: Kétnyelvűség és nyelvhasználat. (Az iskolai es munkahelyi szaknyelvi regiszterek közvelegessége.) Diplomová práca. FF UK, Bratislava 1996.

POPLACK, SH.: Contrasting patterns of code-switching in two communities. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988, s. 215–244.

ROMAINE, S.: Bilingualism. Basil Blackwell, Oxford 1989.

SALMONS, J.: Bilingual discourse marking: code switching, borrowing, and convergence in some German-American dialects. Linguistics, 28, 1990, s. 453–480.

SCOTTON, C. M.: Code-switching as indexical of social negotiations. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988, s. 151–186.

SCOTTON, C. M.: Social Motivations for Codeswitching. Evidence from Afrika. Clarendon Press, Oxford 1993.

VANČÓNÉ KREMMER, I.: A bujkáló anyanyelv. Tanítási óra alatti kódváltás, szlovák tannyelvű iskolában. In: I. Lanstyák – G. Szabómihály (ed.), Nyelvi érintkezések a Kárpát-medencében, különös tekintettel a magyarpárú kétnyelvűségre. Kalligram Könyvkiadó – A Magyar Kóztársaság Kulturális Intézete, Pozsony (Bratislava) 1998, s. 87–93.

VÝROST, J. – ZEĽOVÁ, A.: Sociálno-psychologický výskum národnostných vzťahov. Úvod do etnopsychológie. Bratislava 1988.

WOOLARD, K. A.: Codeswitching and comedy in Catalonia. In: Monica Heller (ed.), Codeswitching. Anthropological and Sociolinguistic Perspectives. Mouton de Gruyter, Berlin 1988, s. 53–76.

ZEĽOVÁ, A.: The integration of the Hungarian minority in Slovakia – the language problem. In: J. Plichtová (ed.), Minorities in Politics. Cultural and Language Rights. Czechoslovak Committee of the European Cultural Foundation, Bratislava 1992, s. 154–158.

ZEĽOVÁ, A.: Maďarská menšina. In: Minoritné etnické spoločenstvá na Slovensku v procesoch spoločenských premien. Veda, Bratislava 1994, s. 23–31.

 

[17]R É S U M É

On the code-switching of Hungarians in Slovakia

In this paper the author deals with some questions of code-switching of speakers belonging to the bilingual community of Hungarians in Slovakia. He first gives a short characteristics of code-switching as a phenomenon typical of bilingual communities and addresses the problem of investigating it. Then he delimits two basic types of code-switching: transfer and switching of the base language. He also mentions the question of the flagging of the code-switching. In the main part of his paper he surveys some of the reasons for this mode of communicative behaviour and some of the functions of code-switching as a communication strategy. He illustrates his point with a great number of examples of code-switching coming from transcripts of portions of bilingual conversations. As a conclusion he tackles the question of the attitudes of some of the layers of the population within the community towards the various types of code-switching.

Katedra maďarského jazyka a literatúry FF UK
Gondova 2, 818 01 Bratislava
e-mail: lanstyak@fphil.uniba.sk

Slovo a slovesnost, ročník 61 (2000), číslo 1, s. 1-17

Předchozí Jan Kořenský: Poznámka ke stati P. Sgalla Čekající možnosti a číhající propasti

Následující Irena Bogoczová: Stylizace – druhá přirozenost (K jazykové komunikaci na Těšínsku)