Život zasvätený číslam

Ján Horecký

[Chronicles]

(pdf)

Жизнь посвященная номерам / A life devoted to numbers

Náš titulok v prípade dr. Marie Těšitelovej, DrSc., ktorá sa 3. 4. 1991 dožila sedemdesiatky, skutočne nie je fráza. Lebo nejde o čísla vôbec, ale vlastne o pohľad na češtinu cez prizmu čísel, na jej kvantitatívne charakteristiky cez prizmu štatistických údajov, ide o hodnoty jazykových prvkov získané oddaným a vyčerpávajúcim výskumom.

Na začiatku výskumov našej jubilantky bol, ako je všeobecne známe, záujem o frekvenciu slov. Ich výsledkom bol Frekvenčný slovník češtiny z r. 1961, s jej impozantným autorským podielom. A na konci výskumov (verím, že len predbežnom a vôbec nie ukončenom) je zase Retrográdní slovník současné češtiny z. r. 1986 – zase s neodmysliteľným autorským podielom.

Medzi týmito výraznými medzníkmi je nemenej výrazná heuristická práca i teoretické bádanie v oblasti matematickej lingvistiky – všetko s jediným cieľom: vypracovať kvantitatívne charakteristiky súčasnej spisovnej češtiny. O plodnosti tohto bádania najnovšie svedčí monografia (zase s kolektívom) Kvantitativní charakteristiky současné češtiny (1985), tvoriaca doplnok, presnejšie komplement k akademickej Mluvnici češtiny.

V tejto monografii sa spracúvajú jednak jednotlivé javy, jednak ich lineárne kombinácie (diftongy a digramy), ale aj lineárne útvary, ako je slabika a veta. Zisťujú sa aj vzťahy medzi kategóriami. No sledujú sa aj vývinové tendencie (napr. rozloženie gramatického rodu v publicistike v porovnaní súčasného stavu so stavom zachyteným vo frekvenčnom slovníku z r. 1961), porovnáva sa výskyt gramatických kategórií a syntaktických funkcií.

Je prirodzené, že o autorstvo sa tu M. Těšitelová delí s inými. Sama vypracovala svoje dedičné kapitoly o slovnej zásobe i niektoré časti o slovných druhoch. Ale aj tak je tento text pre autorku typický: výrazne poukazuje na vlastnú autorkinu oblasť a zároveň zvýrazňuje neutíchajúci záujem, ba až zaujatie o kolektívnu prácu, o forsírovanie nepočetného, ale výkonného kolektívu v oddelení matematickej lingvistiky v Ústave pre český jazyk.

Aj táto kolektívna monografia má svojich predchodcov v značnom počte štúdií i vo viacerých monografiách. Je známe, že z pera Marie Těšitelovej vyšli dve základné monografie: Otázky lexikální statistiky r. 1974 a Využití statistických metod v gramatice r. 1980. Ale aj tieto monografie majú svojich predchodcov v rade štúdií a vystúpení na konferenciách.

Na začiatku tu stoja štúdie o frekvencii písmen, o entropii, ale čoskoro začína prevažovať záujem o lexikálnu štatistiku, o homonymiu a sémantiku, o funkčné slová, o kvantitatívne charakteristiky funkčných štýlov a napokon aj o text ako celok.

Vo všetkých štúdiách sa vychádza z hypotézy, že jazykové jednotky majú tri dimenzie: paradigmatickú, syntagmatickú a štatistickú (pričom túto v systéme i v texte).

Dôležité sú zistenia M. Těšitelovej, že aj v distribúcii rangu sú zrejmé isté zákonitosti, že najvyššiu frekvenciu majú prvé tri slová, od štvrtého rangu frekvencia klesá. Alebo iná zákonitosť: čím je text dlhší, tým väčší je rozdiel medzi 1. – 3. rangom a ďalšími, čím je text kratší, tým rýchlejšie klesá frekvencia od 3. – 4. rangu. Podobné zákonitosti zisťuje M. Těšitelová aj v oblasti grafém, foném, ale aj v morfológii, syntaxi a sémantike. (Porov. štúdiu Über eine Gesetzmässigkeit in der quantitativen Linguistik. Recueil linguistique de Bratislava, 8, 1985, s. 42–46.) Závažná je aj teoretická štúdia o češtine ako jazykovom type (Das Tschechische als Sprachtyp aus quantitativer Sicht. Linguistica Generalia 1974, s. 157–165). Vychádza sa tu z tézy, že individuálne náhodné javy podliehajú štatistickej zákonitosti, a z tohto hľadiska sa zisťuje a vysvetľuje rozloženie početnosti rozličných jazykových javov, od foném až po prvky vetnej perspektívy.

Nepochybne by sa takto dali uvádzať a komentovať všetky štúdie, pod ktoré sa podpísala M. Těšitelová. Pri našej úvahe však stačí dodať, že všetky sú vedené jediným cieľom: teoreticky odôvodniť nosnosť kvantita[151]tívnych charakteristík skúmaného jazyka. A to je základná, vôbec nie kvantitatívna charakteristika celej výskumnej práce Marie Těšitelovej.

Nemôžeme však obísť ani ďalšie, nijako nie nepodstatné charakteristiky našej jubilantky.

Predovšetkým to je zmysel pre kolektívnu výskumnú prácu, pre organizovanie a vedenie výskumným tímov. Dosvedčuje to rad publikácií o charakteristikách rozličných jazykových štýlov češtiny, ktoré vyšli v sérii Linguistica, ale najmä fakt (tu je kvantitatívna charakteristika namieste), že k 15 samostatným štúdiám a knihám, ktoré sa uvádzajú pod jej menom napr. v popularizačnej knižke O češtině v číslech (1987), pristupuje 8 takých (citovaná knižka je vlastne deviata z nich), v ktorých je podpísaná s kolektívom, a ešte dva slovníky, v ktorých je spoluautorkou.

Ďalej to je jemne rozvinutý zmysel pre redakčné práce. Meno M. Těšitelovej sa objavuje v redakčných kolektívoch Prague Studies in Mathematical Linguistics (už od 2. zväzku), v Prague Bulletin of Mathematical Linguistics, ale najviac práce vykonala v redakcii Slova a slovesnosti. Fungovala tu ako výkonná redaktorka ešte pod vedením B. Havránka (a treba dodať, že bola výkonná v dvojakom zmysle: aj redakčnom, aj autorskom). Preto bolo prirodzené, že sa stala nástupcom B. Havránka aj ako vedúca redaktorka.

Podrobné zhodnotenie práce a výkonov M. Těšitelovej bolo podané pri jej šesťdesiatke. Treba tu len dodať, že aj potom pracovala a publikovala veľmi intenzívne ďalej, a chceme veriť, že ani po tomto dnes spomínanom životnom medzníku neprestáva pracovať v svojej celoživotnej doméne. Lebo čo je raz charakterizované zasvätenosťou (zasvätenosťou číslam, ale najmä češtine), to nemožno nikomu odňať, pred tým sa treba v úcte skloniť.

Slovo a slovesnost, volume 52 (1991), number 2, pp. 150-151

Previous Jana Hoffmannová: Metafora v kognitivních procesech a ve vědeckých textech

Next Jan Chloupek: Jubileum Dušana Šlosara